Základ tráviacej sústavy všetkých vtákov i je podobný, nezávisí od konkrétneho druhu. Jadrá sa získajú zo semien zvyčajne ich rozpučením a inú potravu musia vtáky zobákom potrhať na malé kúsky, ktoré možno ľahko prehltnúť. Holuby a hrdličky sa však líšia od ostatných semenožravcov tým, že semená pred prehltnutím neolúpu., Z úst potrava pokračuje dole pažerákom alebo hltanom, potom sa zvyčajne dostáva do hrvoľa. Hrvoľ je v podstate ústrojom uskladňujúcim potravu, ak ju však vták prijíma len v pomerne malých množstvách, pokračuje rýchlo ďalej do tráviacej sústavy., U niektorých druhov vtákov, napríklad u holubov a hrdličiek, podlieha povrch hrvoľa počas sedenia na vajciach zmene, ktorú spôsobuje hormón prolaktín. Hrvoľ začne produkovať biely výlučok, niekedy označovaný ako ”mlieko hrvoľa”, ktorý je veľmi bohatý na proteíny a tuky. Mlieko je výživou pre mláďatá v prvých dňoch po vyliahnutí., Hrvoľ nemá spravidla žiadnu dôležitú úlohu v zažívacom procese vtákov, okrem jedinej výnimky - bizarného hoacina, ktorý sa živí takmer výlučne rastlinnou potravou a potrebuje jej skonzumovať obrovské množstvo, aby zabezpečil svoje denné metabolické požiadavky. Pre tieto vtáky sa zažívací proces skutočne začína už v hrvoli., Keď potrava prejde hrvoľom, dostane sa do proventrikulu, nazývaného žľaznatý žalúdok. V ňom sa potrava premieša s hlienom, kyselinou chlorovodíkovou a s pepsínom - enzýmom spôsobujúcim rozpad proteínov na nižšie rezíduá aminokyselín., Svalnatý žalúdok (ventriculus) je svalový ústroj tráviacej sústavy, v ktorom prebieha spracovanie semien. Hrúbka svalov jeho stien priamo závisí od skladby jedálneho lístka vtáka. Papagáje živiace sa prevažne suchými semenami majú hrubostenné žalúdky, zatiaľ čo druhy živiace sa nektárom, napríklad lori, majú obyčajne iba veľmi tenké steny žalúdka. Vtáky živiace sa semenami často požierajú aj drobný štrk, ktorý sa ukladá v svalnatom žalúdku a nahrádza zuby. Ostré hrany čiastočiek štrku rozomieľajú semená a zabraňujú zliepaniu kúskov potravy, čo by mohlo spôsobiť upchatie tráviacej sústavy., Črevá vtákov sú menej vyvinuté ako črevá cicavcov. Pankreas je pripojený na dvanástorník podobne ako pečeň, prostredníctvom žlčového kanálika. Výlučky podžalúdkovej žľazy majú dôležitú úlohu v zažívacom procese, pretože obsahujú enzýmy, ktoré pomáhajú rozkladať potravu na nižšie a ľahšie absorbovateľné zložky. Na konci tráviacej sústavy sa niekedy vyskytujú slepé črevné výbežky, nazývané caeca. Býva to najčastejšie u vtákov živiacich sa rastlinnou potravou. Obsahujú účinné baktérie rozkladajúce rastlinnú celulózu tak, aby bola stráviteľná. Papagáje vôbec nemajú spomínané črevné výbežky a u niektorých druhov sa objavujú len v zárodku, napríklad u kolibríkov., Koniec tráviacej sústavy tvorí konečník (rectum), vedie do kloaky, kde sú zakončené aj pohlavné a močové vývody. Obličky vtákov sú umiestnené po oboch stranách chrbtovej kosti v blízkosti bedrovokrížnej kosti. Moč, ktorý vtáky produkujú, je v podstate kyselina močová, biela vodička obsahujúca vtáčie výlučky, na rozdiel od močoviny cicavcov. Vtáky nemajú mechúr (jedinou výnimkou je pštros), a preto kyselina močová prechádza močovými kanálikmi priamo do kloaky. V kloake sa voda absorbuje späť do tela vtáka, takže keď sa napokon kyselina močová skutočne vylučuje, je to vo forme polotuhého hrudkovitého koncentrátu.