Chovateľské zariadenia:
Voliéry:
Lowová odporúča pre minimálnu dĺžku výletu 4,5 m. Iní chovatelia uvádádzajú 3-3,6 m. V Loro Parque dokonca chovali tieto vtáky v ubikáciách dlhých 9 m. Vtákom tak voliéry evidentne prospievali a mohli si udržiavať dodatočný odstup od návštevníkov zariadenia. V súkromnom chove, kde nie sú tak často rušení, by sa dali použiť kratšie výlety.
Výlet:
Odporúča sa dĺžka výletu o dĺžke 1,8-3 m, šírka 0,9-1,2 m a výška 1,2 m.
Hniezdne búdky:
U týchto vtákov sa odporúčajú len horizontálne búdky a to z dôvodu dominantnosti samice, ktorá v prípade prítomnosti samca v hniezdnej búdke tohto napáda. Pre tieto vtáky sa odporúča hniezdna budka o rozmeroch 30 x 30 cm a výška 60 cm až 90 cm. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto papagáje veľmi radi okusujú drevo odporúča sa obiť drevo pletivom. Vletový otvor by mal byť 10 cm.  U tohto druhu je dominantná samica, ktorá sa stará aj o výber búdky. Samec sa do fáze hniezdenia zapojí až po ukončení inkubace, keď vyliahnutým mláďatám obstaráva obživu.
Vybavenie:
Osadenie voliéry rastlinami je u týchto vtákov úplne nevyhovujúce pretože všetko zelené vtáci okamžite zlikvidujú. Počas zimnej sezóny musí byť vnútorná časť voliéry temperovaná min na 5 ° C., Tony Silva a kol. , Prúvodce chovom papouškú

Eklektovia a Madovia narobia pri kŕmení riadny neporiadok, preto používame na kŕmenie veľké a plytké misky.  Pokiaľ týmto papagájom poskytneme hlboké misky budú vyhrabávať svoje obľúbené kúsky a zbytok rozhádžu naokolo. Obidva druhy vyžadujú vo svojej strave vysoký obsah beta karoténu a vlákniny, ktoré nájdeme v zelenine a zvlášť v koreňovej ako je mrkva. Pokiaľ sa uchýlime k jednostrannému kŕmeniu semenami, budú mať tieto papagáje čoskoro zdravotné problémy. Tráviaci trakt týchto papagájov je prispôsobený k prijímaniu vlákniny, ktorú obsahuje zelenina. Od ostatných papagájov sa odlišujú aj veľkým objemom žalúdka. Zo svojej podstaty sa nedá povedať, že by neboli semenožravý ale veľký objem semien im nevyhovuje. Zelenina by mala tvoriť väčšinu kŕmnej dávky. K tomu pridávame ovocie. Mrkva a cvikla môžu ale nemusia byť predvarené. Zeleninu a ovocie podávame nasekanú alebo celú.

Vďaka tomu, že eklekti nevytvárajú pevné zväzky, pripadá do úvahy v ich prípade chov v kolónii. Eklekti boli v prírode pozorovaní ako niekoľko samcov kŕmilo jednu samičku. Niektorí chovatelia chovali eklektov v skupinách po dve samičky a tri samce. Samica býva dominantná a len zriedkakedy vidíme vtáky sedieť vedia seba. Obe pohlavia sa teda združujú spolu len v období pytačiek, kedy dávajú samičky najavo svoj záujem o párenie atypickým volaním. Napriek tomu sa javí najlepším riešením chov po pároch, ktoré zložíme z mladých pod rodičmi odchovaných mláďat. , Eklektovia v zajatí nehniezdia sezónnych. Akonáhle raz začnú, produkujú znášky po celý rok.

Tokanie:
U eklektov začína samec s pytačkami až potom, čo mu samička naznačí, že má o hniezdenia záujem. Samice sa v túto dobu ozýva atypickým dvojslabičným volaním, ktoré nikdy inokedy nepoužíva. Tento hlasový prejav je však dobre zapamätateľný. Samček začne ihneď reagovať zase svojím typickým volaním. Okrem tohto prejavu ešte navyše rozťahuje krídla a upozorňuje tak na svoje červené spodné krovky. Bezprostredne potom dochádza k páreniu.

Párenie:
Samec sa pri kopulácii zachytí za chrbát samice a zvesí krídla. Samček zvyčajne vylezie na partnerku z jednej strany, po prvej fáze kopulácie zlezie a skúsi to zase z druhej strany, takto sa celý proces opakuje.

Znáška:
Eklekti znášajú zvyčajne dve vajíčka. Oplodnenosť vajec je zvyčajne veľmi vysoká. Samozrejme za predpokladu, že sú splnené základné podmienky. Výnimkou je snáď len Eclectus roratus mocgillivrayi, ktorá má často neoplodnené znášky. S neoplodenosťou vajec sa môžeme stretnúť aj u mladých vtákov (samci obvykle dospievajú neskôr ako ich náprotivky), párov, ktoré neharmonizujú alebo zle živených jedincov. Môže sa však štát, že pár bude mať niekoľko znášok za sebou neoplodnených a potom sa situácia zmení. Určitá dávka trpezlivosti je preto nevyhnutná. V prípade, že pár produkuje po celý rok čisté vajcia, je treba situáciu riešiť napr. výmenou samca alebo umiestnením vtákov do kladnejšieho prostredí, kde nie sú rušení inými pármi rovnakého alebo iného druhu.

Inkubácia:

U eklektu inkubujú znášky len samice. Dĺžka inkubácie u eklekta 28 dní. Lowová uvádza rozmedzie 28-30 dní. Akonáhle sa mláďatá vyliahne, začne samica vydávať prenikavý a vytrvalý krik, podobajúci sa volaniu mláďaťa.

Sfarbenie mláďat po narodení:
Čerstvo vyliahnutí eklekti majú otvorené ušné otvory a asi po dvoch dňoch sa začína objavovať prvé prachové perie. Ich koža je žltočervená pri vyliahnutí a postupne prechádza do tmavo fialovej v druhom týždni života, o týždeň neskôr je potom skoro čierna. Môžu sa na nej objavovať šupinky. Sfarbenie páperia nám môže napovedať viac o pohlaví jedinca, čo je v celej papagájej ríši ojedinelé. U samíc sú tmavé až čierne odtiene, v prípade samcov je skôr šedej. V rámci jedného hniezda sa vyskytuje zvyčajne rovnaké pohlavie, čo znamená, že málokedy sa nám vyliahne pár. V dlhodobom horizonte sa však celkový pomer pohlaví vyrovnáva. Existencia tohto fenoménu je pravdepodobným opatrením proti páreniu príbuzných jedincov. Mláďatá sa totiž po opustení hniezda zdržujú dlhší čas u rodičov a po dosiahnutí pohlavnej dospelosti by sa tak mohli so svojím súrodencom spáriť. Po prvom mesiaci života sa mladým eklektum začína objavovať tiež primárne perie. Pohlavie sa dá určiť naozaj ľahko. Sfarbenie si zvyčajne všimneme ako prvý v oblasti ušných otvorov.

Sfarbenie mláďat po opustení hniezda:
Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 11-12 týždňov a vracajú sa späť len výnimočne. Úplne samostatné sú za ďalšie 2-3 týždne. Od rodičov sa líšia šedou dúhovkou a svetlou špičkou zobáka. Zobák samíc zostáva takto zosvetlený až do jedného roku veku. Samcom zmizne čierna farba vo veku 6-12 mesiacov. Tmavé znaky na zobáku môžu u eklekta zostať viditeľné aj niekoľko rokov.

Pohlavná dospelosť:
Pohlavnej dospelosti dosahujú eklekti v závislosti na poddruhu v rozmedzí od 18 mesiacov až do 6 rokov. Podľa Silvu samičky znášajú už po dovŕšení osemnástich mesiacoch života, samce však dospievajú naozaj až o niekoľko rokov neskôr.

Zroj: Tony Silva a kol. Pruvodce chovom papouškú

Či eklektovia predstavujú vhodného papagája ako domáceho miláčika je často riešená otázka pre chovateľov. Kým niektorý chovatelia ho k ochočeniu odporúčajú, iný tvrdia že ide o typicky voliérového vtáka. , Eklekt môžu byť domáci miláčikom aj napriek tomu že k ochočeniu nie je ideálny avšak čo chovateľ to iný názor. Treba si však dávať pozor, že eklekti chovaný v klietkach na ochočenia môžu byť po čase frustrovaný čo sa prejaví šklbaním peria a seba poškodzovaním. Tento stav je potom nezvratný a vtákom už perie nikdy nenarastie. Samičky sú dokonca veľmi dominantné a len ťažko ich môžeme skrotiť. Veľa chovateľov ako už bolo povedané s týmto nemusia súhlasia a to hlavne tí ktorí tvrdia, že je nezávislý od chovateľa čo vyplýva z toho že ani vo voľnej prírode nevytvára silné putá so svojim partnerom. Každopádne záverom ich v nijakom prípade ich nikdy nechovajme v malej klietke a nezastrihávame im krídla., Eklektové majú špeciálnej perie na hlave a na krku alebo lepšie povedane na miestach, kam si nedosiahnu a nemôžu si upravovať nové perá. Vtáky tohto druhu totiž nie sú zvyknutí sa vzájomné preberienie a  deje sa tak len výnimočne. Ak teda hladíme eklekta na takýchto miestach je to pre neho stresujúce. Čo sa týka imitácie ľudského hlasu eklektovia sa môžu stať ich dobrými imitátormi., Umelý odchov eklekta môže byť mnohokrát problematický. K dokrmovanie týchto vtákov by sa mal uchýliť iba človek, ktorý už má určitú prax. Mláďatá často odmietajú ponúkanú zmes a vďaka tomu rýchle chradne. Niektoré vtáčatá dokonca neprijmú kŕmenie od osôb, na ktoré nie sú zvyknuté. Prijímať potravu tiež často odmietajú v období osamostatnenia. Možno poznamenať, že eklektovia sú pri ručnom dokrmovaní veľmi pasívny na rozdiel od malých arov alebo amazoňanov ktorý by majiteľovi zožrali ruky.